Z dostupných materiálov sme sa dozvedeli, že prvotný murovaný kostol bol zasvätený sv. Jurajovi. Tento kostol bol menší než terajší a bol gotického slohu. Podľa tohto pomenovania patróna aj obecná pečať niesla obraz sv. Juraja. Najstarší odtlačok typária obce je nateraz známy na písomnosti z r. 1677. Z údajov cirkevnej vizitácie z r. 1626 a 1632 sa zachovali aj prvé mená prievalských farárov. V roku 1626 Jakub Bakónyi a v roku 1630 Juraj Kolóssy. Od tejto doby poznáme súvislý zoznam prievalských farárov. Farské matriky narodených, sobášených a zomrelých sú zachované od r. 1714 /v št. archíve Bratislava/.
Farský kostol sv. Michala archanjela sa začal stavať v roku 1748 súčasne s rozoberaním starého, už čiastočne schátralého kostola. Je to jednoloďová stavba barokového slohu, postavená na mieste starého a ďaleko menšieho kostola. Stavba bola dokončená v r. 1756. Náklady na stavbu znášal zemepán Ladislav Karlóthkoy a jeho manželka Júlia Ottlíková. Kostol má polygonálnu svätyňu trojbokého záveru, predstavenú vežu, na ľavej strane svätyne je pristavená sakristia, uprostred pravej strany kostolnej lode je k bočnému vchodu pristavená menšia predsieň. Loď kostola je spevnená dvojstupnými opornými piliermi. Veža je zakrytá lomenou ihlancovou strechou. K veži bol v 70-tych rokoch 20. storočia pristavený valcovitý vchod. Na menze hlavného oltára je vypracovaný svätostánok s vyvýšenou kupolkou, završenou krížom. Uprostred oltára je umiestnená maľba patróna kostola sv. Michala archanjela z ll. pol. 19. stor. Po stranách sú valcovité stĺpy ozdobené hlavicami. Vedľa stĺpov sú sochy apoštolov sv. Petra a sv. Pavla. V hornej časti oltára je plastika Najsvätejšej Trojice, nad ňou kríž vyrastajúci z mušle. Vpravo je bočný oltár neskorobarokového slohu sv. kríža. K jeho dnešnej podobe a usporiadaniu prispeli miestni občania z r. 1780, Ján Švec a Ján Krajčirovič. Ďalej je barokový oltár sv. Františka Serafínskeho, ktorý dali zhotoviť v l. pol. 18. stor. členovi bratstva sv. Františka. V r. 1909 ho dal obnoviť miestny občan Lisický s rodinou. Na ľavej strane kostola je neskorobarokový oltár Panny Márie. Oltár sv. Vendelína je z pol. 18. stor. a je rokokový. Drevená krstiteľnica je barokovo-klasistického slohu z čias pred postavením tohto kostola. Kazateľnica je drevená, rokoková z pol. 18. stor. Pri bočnom vchode sú zavesené na stene dve maľby: sv. Ján Nepomucký a sv. Frolián. V zadnej časti kostola sú dva masívne stĺpy nesúce stavaný chór. Organová skriňa s plastikou anjela je roková. Organ je viackrát opravovaný. Ozdobné zábradlie chóru bolo zhotovené v r. 1815. Na zábradlí chóru /zvonku/ je umiestnená tabuľa s dvomi farebnými erbami: Apponyiovsky a Windischgrätzovskí. Po stenách kostola sú umiestnené „štácie“ krížovej cesty. Okolo kostola je neskororenesančný obranný múr, dnes už pomerne znížený. Pri kostolnom múre je umiestnený pranier z konca 18. stor., ktorý pôvodne stál pred známym zájazdnym hostincom.
Viacej testamentov a poručenstiev v minulosti pamätalo na postavenie krížov, božích múk a sôch v obci i chotári:
– kríž na ceste do Šaštína pri horárni Nadrlenisko dal postaviť Martin Petráš v r. 1748
– kríž na konci obce smerom do Plav. Petra zanechali poručenstvom v r. 1748 bratia Ján a Martin Ševčovičovci
– sochu sv. Froliána zanechal poručenstvom v r. 1779 Andrej Janíček
– kríž na ceste na Bukovú dala vyhotoviť v r. 1780 Katarína Lukáčová
– sochu Sedembolestnej Panny Márie dal postaviť Martin Holič
– kríž pri cintoríne dal postaviť v r. 1780 Juraj Lisický
– kríž pri Vávrových mlyne dal postaviť v r. 1780 Tomáš Holič
– sochu sv. Jána Nepomuckého dal postaviť v r. 1798 Juraj Gulaček
– prícestná socha sv. Vendelína je z r. 1863
– Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie bola postavená za finančného prispenia miestneho farára Juraja Slabigha v r. 1820, kde je menovaný farár aj pochovaný.
Cintorín bol oddávna okolo kostola, kde zostalo dodnes niekoľko kamenných krížov z r. 1768 a 1794. Tento cintorín bol zrušený, v r. 1780 bol zriadený nový za obcou.
Z prievalských farárov boli dvaja aj členmi Slovenského učeného tovarišstva – Bernolákovci. Ignác Medňanský v obci pôsobil v r. 1766-1768 a Juraj Slabich /1798-1847/.
V samotných Prievaloch pracoval niekoľko rokov agitačne krajinský poslanec niekdajšieho uhorského snemu, právnik a veľký podporovateľ Spolku sv. Vojtecha, František Veselovský. Spolok sv. Vojtecha bol založený v r. 1870, bol vítanou ustanovizňou pre svätovojtešských kalendárov. V r. 1930 mal Spolok 82 členov.
Z novodobých kňazov spomeňme Th.Lic. Jozefa Cigánka, ktorý v obci pôsobil v r. 1976 – 1984. Bol osnovateľom a budovateľom novej farskej budovy, za čo mu patrí veľká vďaka.
Od 30.07.1987 do 29.6.1999 na fare pôsobil ThDr. Karol Kolečanský, bývalý rektor Kňazského seminára, šéfredaktor Katolíckych novín, dekan, monsignor a konzultor. Počas jeho pôsobenia bola urobená nová konštrukcia strechy i veže s krytinou a maľby interiéru.
